Istota vo vzťahu môže mať rôzne podoby. Ak u partnera hľadáme predovšetkým citovú podporu, hovoríme o potrebe emočnej istoty. Partnerskú podporu potrebujeme cítiť hlavne vo chvíľach, v ktorých sa nedokážeme spoľahnúť sami na seba alebo sa sami rozhodnúť. Okrem emočnej istoty nám partnerstvo často prináša aj materiálnu istotu. Vo dvojici si materiálne statky dokážeme zabezpečiť jednoduchšie, ako keď žijeme sami. Vieme, aké je ťažké navštíviť napríklad autoservis bez mužského sprievodu.
Čo však robiť v prípade, keď nás pri partnerovi drží už len strach zo straty istoty? Záleží na tom, prečo sme do tohto štádia prišli, v akej fáze vzťahu sa práve nachádzame. Každé partnerstvo sa raz dostane do fázy, keď vyprchá vášeň a môžu ho udržiavať len rôzne putá a záväzky, alebo je už len otázkou zvyku. Drží nás v ňom stereotyp, ktorý môže obom partnerom vyhovovať, a tak nemajú dôvod nič meniť. Pocit istoty však môže niekedy aj zväzovať. Nebezpečný je najmä vtedy, ak spôsobí, že preň zostávame vo vzťahu, ktorý nám ubližuje.
Stáva sa to najmä v partnerstvách, v ktorých sú deti. Vtedy už nerozmýšľame len o našej istote a jej prípadnej strate pri opustení partnera, ale aj o istote našich synov a dcér. V severských štátoch Európskej únie je zavedená takzvaná spoločná starostlivosť o deti. Znamená to, že aj po rozvode sa o ne naďalej starajú obidvaja rodičia. U nás je dieťa zverené do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov, väčšinou matky, u otca sa väčšinou rieši len úprava styku. Obavy z narušenia vzťahu medzi rodičmi a deťmi sú preto opodstatnené. Navyše, na Slovensku majú ženy ešte stále menšie šance uplatniť sa na trhu práce a ich práca je nižšie finančne ohodnotená ako práca ich mužských kolegov, preto sú po rozvode viac existenčne ohrozené ako muži.
