Strach je jednou z najprirodzenejších ľudských vlastností. Ako v minulosti, aj dnes ľudstvo čiastočne chráni pred nebezpečenstvom. Na druhej strane je však aj obrovskou brzdou vo všetkom, čo nejakým spôsobom vedie k posunu a ďalšiemu rastu.
Mnoho ľudí vnútorne skutočne stojí o vzťah, no napriek snahe sa jednoducho nedokáže zoznámiť. Problém nie je v tom, že by neboli fajn ľuďmi a "partnerským materiálom". Oveľa viac než akékoľvek vonkajšie okolnosti môže byť na vine vnútorný strach. Zoznamovanie a nadviazanie partnerského vzťahu je cesta, a my sa môžeme báť ktorejkoľvek jej časti. Až tak, že sa nakoniec nevyberieme nikam.
Ako sa teda pokúsiť odbúrať túto brzdu ? Pre hľadačov rýchlych riešení máme zlú správu - znie to jednoduchšie, než to je. Vzorce správania, ktorými sa riadime sú v nás totiž hlboko zakorenené. Dobrou správou je, že aj tieto vzorce nejako vznikli, teda nie sú vrodené a dajú sa zmeniť.
Prvým a najdôležitejšínm krokom je zmeniť uhol pohľadu. Strach z odmietnutia či z toho, že vzťah nebude fungovať môže prestať existovať, ak sa na potenciálne zlyhanie nepozrieme ako na chybu, ale ako na lekciu. Nepripísať si na konto prehru, ale nájsť v lekcii to pozitívne, čo nás ňou život chcel naučiť. Keď sa na veci pozrieme takto, rýchlo zistíme, že vlastne nemôžeme zlyhať.
Druhým užitočným bodom je trénovať zmenu z "´ja" na "oni". Najlepšie sa to vysvetľuje "syndrómom prvého rande". Namiesto otázok ako "Budem sa páčiť? Čo zaujímavého alebo zábavného sa mám opýtať? Zavolá mi ešte?" otočte myseľ na otázky "Bude sa mi páčiť?..." ? Namiesto vymýšľania konverzačnch tém hovorte o tom, čo zaujíma vás. Namiesto čakania na telefonát nechajte čakať proťajšok na váš telefonát. V preklade to znamená prestať sa obávať o to, či dostojíte akýmsi imaginárnym štandardom okolia a začať sa zaujímať o svoje vlastné vnútorné pohodlie a dobrý pocit.
Nie je to oslobodzujúce? Stať sa z prehrávajúceho víťazom v jedinom momente? VŽDY sa totiž môžeme niečo naučiť. A keď sa niečo naučíme, posúvame sa ďalej, rastieme a automaticky sa stávame lepším človekom, múdrejším partnerom, človekom, z ktorého vyžaruje pokojné sebavedomie založené na skúsenostiach, z ktoých si vzal to najlepšie. Takéto vyžarovanie je presne tým, čo priťahuje ostatných tak nejak prirodzene. Potom už nie je problém ani sa zoznámiť, ani príjemne komunikovať, ani nadviazať vzťah. O jeho úspešnom pokračovaní a o tom, ako vo vzťahu neriešiť hlúposti, si napíšeme inokedy.
Na cestu bez strachu však hlavne treba nastúpiť. Nehovoríme "odhoďte strach", vieme, že to nie je také ľahké. Ale krôčik po krôčiku sa osmeľovať, to sa už dá. A je v tom nekonečná radosť, život, sloboda dýchať.
Veď nik sa nestal dobrým námorníkom na pokojnom mori :)
