Zdanlivo jednoduchá otázka. Opýtate sa ma: "Jedna a jedna sú?" "Tri," odpoviem. Budem sa pri tom hlúpo usmievať, pozerať z okna, škriabať si ušné lalôčky a zároveň sa červenať a príšerne potiť. Budem klamať. Ibaže, keby to bolo všetko také jednoduché, nemuseli by sa napríklad súdne procesy ťahať toľko rokov.
Rozdelil by som všetkých ľudí tejto planéty do dvoch skupín. Prvej skupine hovorme obyčajná. Zapadneme do nej my, ktorí klamárov poznať nemusíme. Alebo aspoň to nebude životne nutné. Druhá skupina sú tí, ktorí klamárov poznať majú. Psychológovia, psychiatri, vyšetrovatelia, školení odborníci, policajti, vraj i učitelia. Pokúsim sa dnes zhrnúť poznatky, ktoré som pri štúdiu klamania našiel. Dozaista vám pomôžu spoznať, kto klame a kto nie.
Po prvé si musíme uvedomiť, že klamár klame vedome a snaží sa urobiť všetko preto, aby to na ňom nebolo poznať. Príklad dominantne krivého prejavu: akýkoľvek sledovaný zápas v boxe: Obaja boxeri jačia do kamier, ja som ten najlepší, on je ten najväčší suchár, rozbijem mu hubu. Klamú. Vedia, že môžu prehrať. Strach majú. Keby tomu tak nebolo, nebránili by sa a jeden hák na spánok by ich mohol zabiť.
Základom rozpoznania klamania je naša všímavosť. Čoho? Gest, mimiky, pohybov rúk, nôh toho druhého (v skratke ide o neverbálnu komunikáciu). Nemusí ísť o klamárov. Ide o to, že keď človek (vedome) klame, robí isté gestá, ktoré ho usvedčia.
Výskum, ktorý predvádzal dr. George Rotter, spočíval v tom, že študenti mali spoznať podľa fotografií tvarí, kto je klamár a kto nie je . Výsledok: Ten, kto neklame sa usmieva, je uvoľnený v tvári a predovšetkým sa pozerá do objektívu. Klamári: nehľadia do objektívu, ich výraz je kyslý, nepríjemný. Pozor, skúsení klamári radi hľadia do očí, aby svojmu falošnému prejavu pridali lesk a svätožiaru.
Aké gestá si teda máme všímať? Nebudem chodiť okolo horúcej kaše.
1. Náhradná činnosť
Klamár sa bojí svojich neprirodzených pohybov. Má ruky za chrbtom, za krkom, ukryté vo vreckách. Ich obvyklú činnosť sa snaží nahradiť štrngotaním kľúčov vo vrecku, hmataním na pracku opasku, trie si okraje vreciek...
2. Dotyky tváre
Častejšie ohmatávanie istých častí tváre. Ide o bradu, krk, uši. Pokiaľ sa dotýka často ucha (logicky), vnútorne prekonáva bariéru medzi pravdou a klamstvom, ktorá mu ide z úst, ale sluch ju akosi nechce prijať.
3. Škriabanie sa na krku
Opäť zreteľne a predovšetkým logicky odhaľuje práve sa konajúci podvod. Rečník si je vedomý svojej neprávosti, ktorá mu jednoducho nejde cez jazyk. Hovorí - áno, toto je najlepšie, inak som to urobiť nemohol... Lenže prirodzená aktivita tela toto odmieta. Obvykle sa na krku škriabe presne päťkrát! (Hlavne proti nemu neseďte na päť centimetrov a nečiarkujte jeho škriabanie. Utiekol by vám a bolo by po žarte.)
4. Ťahanie za golier
Bezproblémové dekódovanie klamstva z našej strany. Môžeme poznať napätie, stres, zovretosť rečníka vo vlastnom tele, ktorú prekonáva uvoľňovaním goliera, aby sa mu "lepšie dýchalo", ako čertovsky klame.
5. Dotyky očí
Písal som vyššie - skúsení klamári vám budú hľadieť priamo do očí. Takí nie sú všetci. Väčšina sa totiž očného kontaktu bojí. Prechádzajú rukami okolo očí, škriabu si viečka a podobne, len aby sa s vami nemuseli stretnúť.
Zdroj: www.rd.com
